Pochod za práva homosexuálov nemal zmysel.

Autor: Milan Kovacic | 24.6.2011 o 13:09 | (upravené 20.4.2013 o 16:17) Karma článku: 4,55 | Prečítané:  739x

4. júna 2011 sa v uliciach Bratislavy uskutočnil už po druhý krát v histórii tzv. DÚHOVÝ PRIDE. Jedná sa o boj za práva ne-heterosexuálnej minority. V tomto článku by som nerád písal o tom, či majú LGBT (ne-heterosexuálne orientovaní) ľudia nárok na zrovnoprávnenie. Skôr by som sa vyjadril k tomu, či PRIDE napomáha akceptácii LGBT komunity alebo nie.

Pochod za práva LGBT komunity nemá zmysel, lebo LGBT komunita aj tak nieje znevýhodnená, resp. jej príslušníci nemajú nárok na rovnaké práva.

 

S týmto tvrdením nemôže nikto s kritickým myslením a zdravím rozumom súhlasiť. Je predsa markantné, že sa jedná o nespravodlivosť a znevýhodnenie, keď je v spoločnosti čo i len jeden človek, ktorý má nezaslúžene iné práva ako majorita. A tu sa jedná o veľkú skupinu ľudí (4-6%), ktorý nemajú práva ako: manželstvo; rovnaké podmienky vo výberovom konaní; adopcie detí, ale aj obyčajné právo verejne svojej priateľke alebo priateľovi bez ohrozenia prejaviť lásku. Takáto diskriminácia nemá v demokratickom štáte svoje miesto.

 

Ďalej treba podotknúť, že skutočne správna cesta spoločnosti vedie k zakotveniu práv LGBT komunity. Je predsa nonsence, aby ľudia mali rozdielne práva iba preto, že sa narodili od majority odlišní. Rovnako tak môžeme začať diskriminovať hnedovlasých alebo modrookých.

 

 

Ak má niekto stále pocit, že LGBT ľudia nemajú za aké zrovnoprávnenie bojovať, napíšte mi email, rád to vysvetlím.

 


PRIDE je istá forma provokácie negatívne naladenej majority, ktorá len spôsobuje prehlbovanie neakceptácie LGBT komunity v spoločnosti. Takéto kroky povedú k zhoršeniu politických postojov voči komunite (pretože politici predsa nepôjdu proti svojim voličom) a v konečnom dôsledku aj zhoršenie životných podmienok neheterosexuálnej komunity (na minoritu vyvinie majorita spoločenský tlak).

 

Pri tomto argumente si treba uvedomiť viaceré hľadiská. Po prvé je nevyhnutné vziať do úvahy fakt, že východisková situácia LGBT komumity je už teraz nelichotivá a treba ju zmeniť čo najskôr. Je samozrejmé, že na Slovensku, kde by susedov homosexuálov neznieslo 34% populácie, nebude Pride hneď prijatý, ale ako dokázal posledný pochod, situácia sa zlepšuje (ani 1 príslušník pochodu nebol zranený a nevyskytli sa prakticky žiadne incidenty, na rozdiel od minulého roku). Dokonca podľa vyjadrení jedného z hlavných organizátorov Pride sa po prvom ročníku zrýchlil rast akceptácie komunity a zlepšila sa komunikácie medzi vládou a aktivistami.

 

Aby som to zhrnul. Áno, Pride v krátkom horizonte spôsobí všetky hore popísané efekty, ale dlhodobý účinok bude aj tak v konečnom dôsledku kladný ako sa už teraz ukazuje. Okrem toho treba dodať, že všetky diskriminované skupiny museli za svoje práva bojovať. Od sufražetiek až po Afroameričanov.

Pride je príliš nárazový pre Slovenskú populáciu. Omnoho múdrejšie by bolo počkať, než sa LGBT ľudia v komunite prejavia a budú akceptovaný, než sem dorazia v plnom rozsahu pozitývne vplyvy zo zahraničia a než odrastie stará generácia a na rad príde liberálnejšia.

 

Je potenciálne možné, že takéto kroky by tiež viedli k cieľu. Treba si však uvedomiť, že než sa ich efekt ukáže v spoločnosti, môže to trvať dlhé roky. Od 1991 do 2008 sa akceptácia LGBT komunity zlepšila o 29%. Budeme čakať ďalších 17 rokov než sa znovu zlepší o podobné číslo? A hlavne, necháme tieto roky LGBT komunitu trpieť? Koľko párov tak príde o možnosť sa zosobášiť alebo mať dieťa? Čakanie je v tomto prípade neprijateľné. Keď bude iba jeden človek diskriminovaný, je to pre mňa neakceptovateľný stav.

 

Ale predovšetkým, nevidím dôvod prečo by sme nemohli usporiadať Pride a súčasne nechať pôsobiť malé kroky. Tieto dve opatrenia sa predsa z dlhodobého hľadiska nevylučujú.

 

V závere by som ešte rád skonštatoval, že osobne som rád, že sa Pride konal. Pretože som presvedčený, že je to krok správnym smerom. Krok k rovnosti a k ľudským právam.

 

 

Fotografie:František Halás - Halky

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Zakladateľ siete pre deti milionárov: Tisíc eur je psychologická hranica

Používať ju môže iba ten, čo má na tisíceurové mesačné členské, pozerať sa ale môže každý, hovorí JURAJ IVAN.

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi.

SVET

Rakúski voliči rozhodujú o novej hlave štátu

Rakúšania si vyberajú medzi Norbertom Hoferom a Alexandrom Van der Bellenom.


Už ste čítali?