Pohľad na rómsku otázku.

Autor: Milan Kovacic | 25.6.2011 o 15:59 | (upravené 20.4.2013 o 16:17) Karma článku: 4,23 | Prečítané:  1848x

So zhoršujúcou sa finančnou situáciou štátu sa stále viac a viac ozývajú hlasy proti rómskej komunite. Majoritná komunita má totiž pocit, že Rómovia sú nadmerne zvýhodňovaní a stále častejšie sa objavujú obvinenia z príživníctva. Je to ale naozaj tak a ak áno, kto za dnešnú situáciu Rómov môže?

Poďme sa teda spolu pozrieť na aktuálnu situáciu, jej dôvody a na potencionálne východiská.

Na začiatok by som rád vyvrátil fámu, že Rómovia sa do svojej situácie dostali sami a teda sa z nej aj sami musia dostať. Treba si uvedomiť, že koho je to chyba je nie  úplne relevantná úvaha. Dôležitejšie je na koho to má dopady, aka. kto to bude riešiť. Odpoveď na túto otázku znie, všetci. Okrem toho je bezpredmetné, aby sa z danej situácie Rómovia dostali sami. Prečo? Odhaduje sa, že na Slovensku je vyše 400tis. Rómov. Oficiálne štatiskiky sú iné, ale to iba preto, lebo pri prieskumoch obyčajne Rómovia uvádzajú Maďarskú národnosť, čo deformuje výsledky. Nezamestnanosť je doteraz (v roku 2011) evidovaná 11,6% a máme tu cca 14tis. voľných pracovných miest (ešte treba dodať, že veľa z nich je v Bratislave, kde nieje Rómov veľa). Dajme si to teda do súvislosti. V spoločnosti, kde má aj obyčajný príslušník majority problém si nájisť prácu, akú má asi šancu si nájisť prácu Róm, kt. má ako príslušník svojej rasy už aj tak veľmi zlú povesť. Navyše treba brať do úvahy, že rómovia obyčajne žijú v oblastiach, s vysokou nezamestnanosťou. Predstaume si situáciu, že máte jedno voľné pracovné miesto a 15kandidátov, z toho 3 Rómov. Čo urobí majorita zamestnávateľov? Vyškrtne Rómov zo zoznamu aj keď majú rovnakú kvalifikáciu ako ostatní uchádzači, len pretože Rómovia ako takí majú zlú povesť.

Vo svetle týchto súvislostí je teda jasné, že Rómovia sami svoju situáciu nevyriešia, lebo nemajú ako.

Ako ju teda riešiť? Stojí otázka. Jedným z najkontroverznejších riešení je pozitívna diskriminácia. Najprv si definujem pozitívnu diskrimináciu. Ak hovoríme o pozitívnej diskriminácii, hovoríme o opatrení, ktoré zvýhodní minoritu nad majoritou, alebo ak chcete diskriminuje majoritu. V praxi sú to napr. kvóty v práci a na školách (napr. VŠ musí prijať 80 Rómov), alebo príplatky k platu (tj. 20% platu Róma platí štát)... Poďme sa spolu teda pozrieť na argumenty za a proti tomuto opatreniu.

Afirmatív Negatív Záver
Pomôže to situácii. Takéto krátkodobé riešenie môže obmedziť diskrimináciu Rómov a teda nám pomôcť. Bohužiaľ s takým trhom práce ako máme aktuálne, bude toto opatrenie neefektívne, pretože zamestnanie Róma bude znamenať, že pracovné miesto nedostane niekto iný a teda, že to nezníži nezamestnanosť. Akurát bude na dávkach niekto iný. Áno, negatívna stránka má do veľkej miery pravdu, ale je dôležité povedať, že to neplatí pre všetky sféry, napr. murárov je aj tak nedostatok a tu by to podľa mňa veľmi efektívne zabralo.
Jedná sa o krátkodobé ale trvalé riešenie problému. Akceptácia nikdy nieje krátkodobá, bude potrebné počkať si možno aj celú generáciu, kým hlboko zakorenené stereotypy zmiznú. Podľa mňa, keď sa Rómovia dostanú na trh práce, bude nasledovať okamžitá reakcia spoločnosti.
Šetrí to štátu peniaze. Pretože ad1 šetrí na dávkach, kt. nemusí vyplácať, plus ad2 dostáva daň z prímu.
Je to nefér voči majoritnému obyvateľstvu a teda len pridáme ďaľšiu diskrimináciu do sveta. Treba si ale uvedomiť, že ak krátkodobá diskriminácia vyrieši dlhodobú, tak je to stále úspech.
Majorita bude komfrontovaná s minoritou a to pomôže integrácii. Naopak majorita sa  bude cítiť diskriminovaná a spôsobí to rast separácie. Pravdepodobne zafungujú oba princípy. Toto je veľmi individuálne. V konečnom dôsledku si ale myslím, že konfrontácia majority s minoritou spôsobí rast akceptácie.
Stigmatizácia. Úspechy Rómov, ktoré budú dosiahnuté budú zľahčované a teda aj tý čo to zvládli bez pomoci nebudú rešpektovaný tak ako by mali byť.

Ako je vidno, pozitívna diskriminácia je veľmi kontroverzná otázka. Ak mám vyjadriť svoj názor, ja by som sa konkrétne k tomuto riešeniu neprikláňal, resp. nie teraz. Problémom je práve to, že náš trh práce na to nieje pripravený. Viem si to predstaviť iba,ak sa nám zlepší situácia a bude takémuto opatreniu predchádzať informačná kampaň. Je totiž veľmi dôležité, aby bola majorita poškodená čo najmenej a hlavne aby ľudia vedeli prečo sa takéto opatrenia zavádzajú.

V úvode som ešte slúbil, že zodpoviem na otázku koho je zlá situácia Rómov chyba. Na jednej strane majority, pretože nastavila sociálny program tak, že Rómovia boli demotivovaný pracovať. Plus v spoločnosti je stále diskriminácia, tj. keby chceli mali by vôbec kde pracovať?  Na druhej strane, finančná závislosť na štáte a teda na verejných financiách môže byť pokladaný do istej miery za amorálny. Na túto konkrétnu otázku by som teda odpovedal: "Nieje to podstatné, ale podľa mňa je vačšia chyba na strane majority." Tvrdil by som niečo iné keby sme mali zabezpečenych dostatok pracovných miest (napríklad keby sme mali euro-jobs).

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Zakladateľ siete pre deti milionárov: Tisíc eur je psychologická hranica

Používať ju môže iba ten, čo má na tisíceurové mesačné členské, pozerať sa ale môže každý, hovorí JURAJ IVAN.

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi.

SVET

Rakúski voliči rozhodujú o novej hlave štátu

Rakúšania si vyberajú medzi Norbertom Hoferom a Alexandrom Van der Bellenom.


Už ste čítali?