Nemorálna daň

Autor: Milan Kovacic | 6.3.2012 o 22:00 | (upravené 20.4.2013 o 16:16) Karma článku: 8,21 | Prečítané:  874x

,,Ak si niekto kúpi oblek za tri tisíc eur, nech dá tisíc eur na dane." Toto je citát Róberta Fica na daňovú otázku. Daň z luxusu je podľa nejednej politickej strany opatrenie, ktoré má pomôcť našej ekonomike. Aké má toto riešenie nežiadúce vedľajšie následky a morálne nedostatky sa však žiaden predstaviteľ Smeru ani KDH nepýta.

 

V krajine, kde sa priemerná mzda pohybuje okolo 760 eur mesačne je zavedenie 25 % dane z príjmu pre občanov s ročným zárobkom prevyšujúcim 33 tisíc eur (2750 eur mesačne) veľmi atraktívnym opatrením. Politik podporujúci toto riešenie môže totiž počítať s pozitívnou reakciou verejnej mienky v duchu: ,,Veď keď majú nech dajú, my nemáme z čoho dať." Otázka však znie, prečo by občan pilným štúdiom a tvrdou prácou, ktorá ide ruka v ruke s vysokou produktivitou pre spoločnosť, mal byť penalizovaný za svoj úspech a prínos spoločnosti. Kedy naša spoločnosť vymenila princípy zakladajúce sa na rovnakých podmienkach pre všetkých za hádzanie polien pod nohy šikovným a produktívnym občanom? Ďaľším dôvodom prečo nevidím zmysel v tomto opatrení, je kritika na jeho ekonomickú stránku zo strany odbornej verejnosti, ktorá sa zakladá na argumente, že zdaňovať malý počet občanov (horných 10 tisíc) je z hľadiska prínosu málo efektívne. Osobne som presvečený o tom, že samotné zavedenie dane z luxusu nemá žiaden morálny background a jedná sa len o "masírovanie" verejnej mienky a riadenie sa aktuálnou spoločenskou klímou bez ohľadu na správnosť riešenia.

Morálka však nie je jediným problémom nadpriemerného zdaňovania ľudí s vyšším životným štandartom. Daň z luxusu, ktorá by sa mala podľa koncepcie KDH vzťahovať na luxusné výrobky ako šperky alebo drahé autá, môže mať kontradikčný účinok, napríklad v podobe čiernej práce alebo daňových únikov, ktoré sú v našej nie úplne nepriestrelnej legislatíve realitou potvrdenou v minulosti. Navyše som presvečený o tom, že ak je niekto pripravený investovať napr. do športového vozidla, nie je preňho žiaden problém si ho zakúpiť v zahraničí a neprispieť tak do štátnej kasy nič. Okrem toho daň postihne aj rodiny, ktoré si chcú kúpiť priestranné auto, na ktoré roky šetrili, alebo chcú svoju ratolesť napr. k príležitosti štátnic,  obdarovať kvalitnými hodinkami na celý život. V tomto prípade však opatrenie postihuje aj občanov, ktorí nemajú nadpriemerný životný štandart a teda sa míňa svojmu účinku.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Zakladateľ siete pre deti milionárov: Tisíc eur je psychologická hranica

Používať ju môže iba ten, čo má na tisíceurové mesačné členské, pozerať sa ale môže každý, hovorí JURAJ IVAN.

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi.

SVET

Rakúski voliči rozhodujú o novej hlave štátu

Rakúšania si vyberajú medzi Norbertom Hoferom a Alexandrom Van der Bellenom.


Už ste čítali?