O umieraní, alebo úvahy na matfyze

Autor: Milan Kovacic | 20.4.2013 o 14:55 | (upravené 20.4.2013 o 15:58) Karma článku: 5,58 | Prečítané:  666x

Pred niekoľkými týždňami som v škole dostal nesmierne zaujímavé zadanie. Môj cvičiaci na predmete Lineárna algebra 2 odo mňa chcel úvahu na tému: "Povznášanie osobnosti prostredníctvom štúdia". Na prvý pohľad triviálna téma sa ukázala, ako zaujímavý impulz na premýšľanie.

Téma tejto úvahy mi nesmierne hrá do karát. Pred niekoľkými rokmi som mal to štastie prečítať si jednoz najlepších diel, s ktorými som bol v živote konfrontovaný a to „Úvahy o živote", Vladislav Kužel. Ako to po štúdii každého filozofikého diela býva, zapamätal som si pár kľúčových myšlienok a zvyšok som zabudol. Jedna z tých, ktoré si pamätám do dnes, znie:

„Vždyť tím, že si uvědomujeme jakýkoli svůj duševní prožitek, zakládáme tím teprve jeho vlastní skutečné poznání. Něco slyšet, a třeba i pochopit, nedává ještě jistotu poznání. Dokážeme-li však udržet pocitové a intelektuální souvislosti toho, co jsme pochopili, pak dosahujeme jakési výsledné skutečnosti, která se ve vědomí již registruje a můžeme ji a její analogie později evokovat. To ovšem předpokládá užití rytmu.Vědomí je moc, ale rytmem se stává silou. Rytmus je tedy silou a životem vědomí."

Túto citáciu pre naše potreby preformulujem do trvdenia: „Faktické poznanie nestačí, na spätné použitie poznania je nevyhnutné emocionálne pochopenie faktu a na osobnostný rast, je nevyhnutné aby nás dané poznanie povznášalo do bdelosti." Inými slovami na prežitie života potrebuje rovnež racionálne a emocionálne vnímanie žitia aka reality. To nám však často štúdium robí takmer nemožným. Toto tvrdenie časom na príkladoch preukážem.

Premisa, o spánku a bdelosti

Je markantné, že majorita ľudskej populácie si nevedomuje svoje žitie ani na úrovni, ktorej by boli schopní čo i len pri minimálnej námahe. Môj najoblúbeješí príklad, je cesta električkou. Skúste niekedy, keď budete cestovať domov, namiesto počúvania hudby, alebo štúdia radšej pozorovať spolu cestujúcich.Po čase si človek uvedomí, že prakticky žiaden z nich, nie je tak povediac pri vedomí. Skoro nikto si neuvedomuje, že teraz sedí na plastovej stoličke niekde medzi Újezdem a Malostranským námestím.Každý je stratený v myšlienkach. Zo známeho tvrdenia „cogito ergo sum" si uvedomíme, že daný cestujúci nesedia v električke. Namiesto toho už tisíci krát prežívajú udalosti zo svojej minulosti alebo sa túlajú po alternatívnych dimenziách svojej mysli. A teda namiesto toho aby žili prítomnosťou, žijú kdesi úplne ide. Nakoľko na čo myslím, tam sa upína moje vedomie a kam sa upína moje vedomie tam existujem ja, ako mysliaca bytosť.

Premisa, o štúdiu a umieraní

Uvážme teraz, zjednodušene, tému danej úvahy: „Povznáša štúdium človeka osobnostne?" V momente,keď sa človek zahĺbi do štúdia dosť hlboko, zistí, že svet okolo neho prestáva existovať. Dlhé hodiny sa totiž koncentruje, na premisy a fakty, ktoré sú predmetom jeho štúdia a pre neskúsené „duše" má tátoudalosť nesmierne devastujúci efekt. Dokonca aj v čase osobného voľna sa nespočetne krát strácajú vo svojich myšlienkách. Pre lepšie vykreslenie situácie, si môžme predstaviť udaloť, ako mladý študent večerá so svojou partnerkou a namiesto toho aby vnímal jej krásu a tešil sa z jej náklonnosti k nemu, sa stráca vo vesmíre numerickej matematiky, alebo vo svete Platónovkých teórii. Takýto človek bezpochyby nemôže byť považovaný za povzneseného. Nie je totiž človekom. Stáva sa akousi bizardnou kalkulačkou, alebo encyklopédiou a nežije svoj život, ale nekonečne krát prežíva objavy zo života iných. Jedného dňa sa prebudíte a zistíte, že život je preč. Prvé kroky svojho syna si budete pamätať len hmlisto. Zato Steinitzovu vetu sformulujete bez jedinej chyby. Moja otázka znie, kde je život tohoto človeka? Ak uznáme analógiu, že človek prežíva ,to čo vníma a teda to na čo myslí, zistíme, že svoje najintenzívnejšie zážitky nehľadáme v rodinných albumoch, ale vo zväzkoch Matematickej analýzy od profesora Jarníka.

Pýtam sa: Myslíte si, že pán Cauchy alebo Gauss boli ľudia plní života, ľudia vnímajúci každý moment, ľudia, ktorých život stojí za to žiť? Alebo boli otroci spoločnosti, svojej geniality a ctižiadosti, ktorá ich hnala do naplnenia ich cieľov? Život veľkých mužov ako ich dnes voláme sa dá často zhrnúť do niekoľkých momentov, kedy prežívali svoje najväčie úspechy. To sú však minúty možno hodiny, zvyšok svojho života prežili uväznený vo svojich úvahách nevnímajúc realitu. Možno sú moje postoje naivné, ale verím, že život a jeho prežívanie má byť decentralizované. Každý deň má človek končiť živý, vnímajúci realitu a skutočnosť.

Parafráza jedného z mojich obľúbených citátov znie: „Boh je tu a teraz, osamelý." Tento citát perfektne vystihuje moju myšlienku: „Ľudia žijú v minulosti a budúcnosti, žijú uväznený v úvahách unikajúcich od reality. A preto nikdy žiť skutočne nebudú."Sledujte niekedy tie nemé tváre na uliciach, v rade pri pokladni alebo vo verejnej doprave. Kto z nich je tu a teraz, kto z nich vám po pár sekundách povie kto stál pred ním v rade, čo mala oblečené slečna za pokladňou, alebo akej farby boli steny miestnosti?Drtivá minorita bude poznať odpovede na tieto otázky a to aj napriek tomu, že dlhé okamihy slepo zírali na všetky vymenované objekty! K čomu tento stav prirovnať ak nie ku smrti. Čo sú títo ľudia ak nie umierajúce bytosti?

Spoločnosť vs. jednotlivec

Je nepopierateľné, že životy veľkých matematikov, mali pre spoločnosť značný význam. Ako som ale preukázal, týto ľudia musia byť právom považovaný za hrdinov, nakoľko položili svoj život za spoločnosť. Vybrali si cestu postupnej straty vedomia a umierania v živote, ktorý im bol daný pre prospech spoločnosti. Som hlboko presvedčený, že živým sa človek nerodí, živým sa človek stáva. Na život je totiž nevyhnutné precitnutie, ktoré vyžaduje uvedomovanie si reality a to je jedna z najväčších úloh, ktoré nás v živote očakávajú. Ak túto prekážku bytosť prekoná, môžeme ju právom nazývať človekom. Ak toto uskutočníme staneme sa vyvolenými.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Zakladateľ siete pre deti milionárov: Tisíc eur je psychologická hranica

Používať ju môže iba ten, čo má na tisíceurové mesačné členské, pozerať sa ale môže každý, hovorí JURAJ IVAN.

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi.

SVET

Rakúski voliči rozhodujú o novej hlave štátu

Rakúšania si vyberajú medzi Norbertom Hoferom a Alexandrom Van der Bellenom.


Už ste čítali?